Štefan Harabin

(Ide o moju reakciu na politika Daniela Lipšica, ktorú zverejnil denník Hospodárske noviny v rámci transparentnosti názorov)

Keď v júni 2009 opustil predčasne múry väznice pre neospravedlniteľnú (a možno aj úmyselnú) chybu sudcov najvyššieho súdu obžalovaný z viacnásobnej vraždy v kauze košického mafiánskeho gangu, inak hyper mediálne aktívny Lipšic podozrivo mlčal. Nerobil tlačové konferencie ako to býva u neho zvykom, neboli nacvičené gesta a pózy, špúlenie pier, bolo totálne ticho. Prečo asi? Za totálnym fiaskom v prípade najväčšej organizovanej skupiny, aká kedy stála pred súdom z východného Slovenska stoja jeho priatelia z radov sudcov. Už nežiadal hlavy sudcov, lebo mu to nehralo do karát. Naopak vláda Ivety Radičovej, ktorej Lipšic bol základným pilierom, rýchlo zmenila disciplinárne postihy pre sudcov, aby za prepúšťanie mafiánov z väzby neprišli o talár, ale dostali iba smiešnu pokutu. Mimochodom vďaka aj „Lipšicovi“ ak nepustíte na Slovensku politickú kontrolu z ministerstva na súd dostanete prísnejší trest, ako keď prepustíte podozrivých mafiánov z viacnásobných vrážd, ktorých špeciálny súd poslal na doživotie. Takže návrh, aby občania volili sudcov je zvláštny, lebo voliť môžu aj súdne trestaný a platí prezumpcia neviny, teda aj obžalovaný hoci aj z vrážd. Za rok je minimálne 15-tisíc osôb stíhaných a časť je aj odsúdená, za 20 rokov demokracie je to takmer 300 000 voličov. V slovenských väzniciach je približne osem tisíc odsúdených. Určite by si vybrali niekoho zo svojich… Možno sa im páčia Lipšicovi kamaráti v talároch, lebo ich už raz prepustili a im sa nič veľké nestalo, títo sudcovia dostali šancu na polepšenie. Tu nejde o potieranie demokracie, naopak ide o zabránenie demagógie, lebo akože „nový politik Lipšic“ (v politike aktívne činný od roku 1996, teda už najmenej 16 rokov) nemá čo ponúknuť ani justícii ani občanom. Od samého začiatku štartoval s nezákonnou justičnou skúškou, tendre, predražené nákupy a je podozrivý až z príliš veľa zvrátených spravodajských hier a klamstiev, kedy sa neštítil použiť čokoľvek na získanie moci od ktorej sa javí až chorobne závislý.
Uplynulé dni médiá úplne odignorovali dôkazy o mojej neúčasti v prípade Lipšicom vymysleného priateľstva s drogovým dílerom. Neexistencia telefonickej nahrávky, ani originálneho prepisu, rovnako hrubé prešľapy v Lipšicovom podvrhu od dátumu, neuvedenia mená a priezviska policajta žiadajúceho o odposluch, cez absenciu číslovania a chýbajúce základné údaje, ktoré nesmú chýbať u takých dokumentov, sú dôkazom, že Lipšic nie je nič iné iba demagóg, ktorý je však miláčikom vybraných novinárov s tichou podporou silných lobistických skupín. Chce ukázať občanom, že za ich biedu okrádanie, nezamestnanosť, zhoršené podnikateľské prostredie nesú zodpovednosť sudcovia a nie politici typu Lipšica, ktorý si nechal urobiť súkromný prieskum o svojej osobe za štátne.

Komentáre sú uzavreté.